Duch Svätý vyvoláva úsmev na tvári i vháňa slzy do očí. Potešuje i napomína. Vedie k činnosti i spočinutiu v Bohu. Mnohoraké je jeho pôsobenie.
Dnes, keď slávime Zoslanie Ducha Svätého a v čítaniach počujeme, ako Duch konal v prvej Cirkvi, aké je ovocie Ducha, ako nám Ježiš prisľubuje Ducha ako Tešiteľa a Učiteľa pravdy, môže v nás zaznieť sklamanie či skleslosť, že my nič také neprežívame. Ale to je hádam len preto, že pri myšlienke na Božieho Ducha očakávame niečo veľké, viditeľné prejavy, „znamenia a divy“. Je dobré toto očakávať, ale zároveň je dobré neupnúť sa na to. Lebo Boží Duch oveľa viac koná vo všednosti dňa. Preto som začal tento text úsmevom i slzami – navonok len čisto ľudskými prejavmi. A predsa úsmev či slzy v pravom čase vedia robiť zázraky v srdciach tých, ktorým sú určené… lebo sú darom Ducha.
Možno dnes nečakaj veľké veci. Ale všímaj si svoje vnútro a podnety, ktoré sa v ňom ozývajú. Jedného možno Duch bude volať k modlitbe nad ťažko chorým človekom. Iného k sadnutiu si nad Písmo. Ďalšieho do prírody obdivovať krásu jarnej prírody. Matku rodiny bude volať k vareniu obeda. Otca zas k hraniu sa s deťmi. Kňaza k návšteve spolubrata. Možno si budeš celý deň pospevovať nejakú pieseň… Obyčajné veci, ale všetky môžu byť prejavmi pôsobenia Ducha, jeho ovocím v tebe. Ak sa Duchu otváraš, tak on v tebe pôsobí, premieňa tvoje zmýšľanie, hovorenie i konanie: „… ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22 – 23).
Jedno musíme mať pritom na pamäti: „Každý … dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok“ (1 Kor 12, 7). Dary Ducha nedostávame pre seba, ale pre úžitok celého spoločenstva Cirkvi. Dar, ktorý sa nepoužíva, zapadne prachom, zožerie ho hrdza, spráchnivie… neprinesie ovocie. Len dar, ktorý sa dáva ďalej, sa stane plodným.
Kresťan, si povolaný prinášať ovocie. Nie pre seba, ale pre ľudí okolo teba. Keď sa dnes modlíš o vyliatie Ducha, tak hneď aj vykroč a konaj dobro. Ako to povedala kedysi dávno dievčina, ktorá sa chystala na prijatie sviatosti birmovania: „Mami, ja ho už asi mám.“ – „A koho?“, pýta sa mama. „No Božieho Ducha.“ – „Ako to vieš?“ – „Mám takú veľkú chuť robiť dobro…“