Z utrpenia a smrti sa rodí život. Z Ježišovho utrpenia a z jeho smrti. Z nášho utrpenia a smrti len vtedy, ak sme spojení s Ježišom. Ináč utrpenie nedáva zmysel.
A aký život sa rodí? Nový! Kvalitatívne iný ako ten, keď sa narodí dieťa. Každý človek sa narodením rodí pre smrť. Novým narodením – prijatím Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania v krste – sa rodíme pre život, večný život.
Veľkonočné trojdnie je oslavou nového života. „Staré sa pominulo a nastalo nové“ (2 Kor 5, 17b). Prežívame radosť, lebo smrť už nad nami nemá moc. Iste, naše telá zomrú, ale na konci budú vzkriesené pre život s Bohom, na ktorom majú naše duše účasť už teraz – vďaka sviatostiam, vďaka spoločenstvu Cirkvi, ktorá sa zrodila z Ježišovho utrpenia a smrti.
To, čo píšem, nie sú pre mňa teologické úvahy. To je môj každodenný život. Ježiš žije a ja žijem s ním, v ňom, skrze neho. Ním posilňovaný a vedený nesiem svoj každodenný kríž v nádeji, že svojím utrpením prispievam ku sláve Božieho kráľovstva.
Možno je v týchto dňoch náročnejšie prežívať radosť, keď vidíme množstvo bolesti, množstvo zbytočne mŕtvych, keď nás obklopuje strach a neistota z budúcnosti. No nedajme si našu veľkonočnú radosť vziať. Nech sa deje čokoľvek, Ježiš žije a my žijeme s ním.
Z Ježišovej smrti sa zrodil život. Ak si s Ježišom úzko spojený, aj z tvojho utrpenia a smrti sa pôsobením Božieho Ducha neustále rodí nový život. Možno to nevidíš. Ale ver! Raz uvidíme ovocie svojho života a budeme žasnúť, ako navonok drobné skutky lásky, maličké sebazaprenia, kratučké strelné modlitby, pozdvihnutie očí ku krížu v bolesti priniesli nesmierne veľa nového života nielen nám, ale ľuďom okolo nás. Ba aj celkom neznámym, ktorým Boh dal ovocie nášho nového života.
Keď dnes spievame ALELUJA, nech je to nielen poriadne nahlas, ale najmä celým srdom. Lebo Ježiš nám získal a daroval nový život. Naveky!