Mt 10,26-33
Ježíš řekl svým apoštolům: „Nebojte se lidí. Nic není tak tajného, že by to nebylo odhaleno, a nic skrytého, že by to nebylo poznáno. Co vám říkám ve tmě, povězte na světle, a co se vám šeptá do ucha, hlásejte ze střech!
A nebojte se těch, kdo zabíjejí tělo – duši zabít nemohou. Spíše se bojte toho, který může zahubit v pekle duši i tělo. Copak se neprodávají dva vrabci za halíř? A ani jeden z nich nespadne na zem bez vědomí vašeho Otce. U vás však jsou spočítány i všechny vlasy na hlavě. Nebojte se tedy: Máte větší cenu než všichni vrabci.
Ke každému, kdo se ke mně přizná před lidmi, i já se přiznám před svým Otcem v nebi; ale každého, kdo mě před lidmi zapře, zapřu i já před svým Otcem v nebi.“
Evanjelium tejto nedele sa začína vetou: „Nebojte sa ľudí.“ No keď si pozriete tento verš v Písme, tak tam je toto: „Nebojte sa ich“ (Mt 10, 26). Po krátkom pátraní sa dá ľahko zistiť, že „ich“ sa vzťahuje na tých, čo nás nenávidia. Teda nie na ľudí vo všeobecnosti, ale na konkrétnych ľudí, ktorí nás nenávidia a prenasledujú. Avšak aj táto nenávisť je ešte vymedzená. Nie je to nenávisť pre majetky či vzťahy, ale nenávisť pre Kristovo meno.
A sme doma. Vieš o niekom, kto ťa nenávidí pre Kristovo meno? Ja nie. A v tom je zrejme aj môj problém. Nie som takým ohlasovateľom Krista (životom ani slovom), žeby to v synoch tmy vzbudzovalo voči mne nenávisť. A v ľahostajných ľuďoch túžbu milovať Boha.
Ježiš apoštolom hovorí, že všetci ich budú nenávidieť pre jeho meno. No aj tak ich posiela hlásať: „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo“ (Mt 10, 7). Prečo by ich však mali ľudia za to nenávidieť? Lebo toto ohlasovanie upriamuje srdcia ľudí na večnosť, vytrháva ich zo zajatia pominuteľnosti, vracia im slobodu, ktorú im svet zobral. Všimni si, že svet okolo teba je plný otrokov: otroci alkoholu, otroci práce, otroci sexu, otroci mobilov, otroci hier, otroci televízie, otroci informácií, otroci ľahostajnosti a apatie, otroci kritizovania, otroci konšpirácií, otroci zvykov (často vydávaných za podstatu kresťanstva)…
Čoho otrokom si ty? Odpoveď na túto otázku sa dozvieš pomerne ľahko – je nejaká vec, nejaký vzťah, spôsob konania, čoho by si sa za žiadnu cenu nechcel vzdať (darovať, požičať)? Odpoveď na túto druhú otázku je zároveň odpoveďou na prvú. Ale zároveň to môže byť odpoveďou aj na to, prečo niet nikoho, kto by ťa nenávidel – lebo žiješ ako otrok (vecí, vzťahov…), nie ako slobodný v Kristovi.
Keď nás dnes Ježiš vyzýva nebáť sa ľudí, je to zároveň výzva ohlasovať jeho radostnú zvesť. Tu nejde o to, aby si sa v noci nebál človeka, ktorého stretneš na ulici. Ale aby si sa nebál ohlasovať Ježišovo víťazstvo zo strachu, že ťa vysmejú, že ťa odmietnu, že ťa budú nenávidieť a prenasledovať.
Dnešné evanjelium sa ma vôbec nemusí týkať. Ak nebudem ohlasovať Ježiša, ľudia tmy nebudú mať dôvod nenávidieť ma, lebo budú ma vnímať ako jedného z nich. Nijako ma nebudú ohrozovať. To sa však nesmie stať! Som predsa synom svetla (pozri 1 Sol 5, 5). Som poslaný ísť v Božom mene a byť svetlom v Pánovi!
Hneď dnes sa začnem intenzívne modliť za ľudí okolo seba, aby na mojom konaní videli, že patrím Ježišovi. A za seba, aby môj život bol taký odlišný od života tých, čo sú v tme, aby videli moje dobré skutky a zatúžili milovať Boha aspoň tak, ako ho milujem ja. Možno to v niekom vyvolá nenávisť a prenasledovanie, ale s tým musím počítať. Sám Ježiš ma na to upozorňuje.
Neboj sa žiť ako ten, čo miluje Ježiša. Potom sa nemusíš báť ani zvrátených ľudí (pozri 2 Sol 3, 2).