Jak 4,13-17
Milovaní! Jakpak můžete říkat: „Dnes nebo zítra půjdem do toho nebo onoho města, zdržíme se tam rok, budem obchodovat a vydělávat“ – vždyť přece vůbec nevíte, co bude zítra! Co je váš život? Jste (jako) pára, kterou je chvilku vidět, a potom zmizí. Spíše máte mluvit takto: „Dá-li Pán, budeme živi a podnikneme to nebo ono.“ Ale vy se jen chlubíte a chvástáte. Všechno takové vychloubání je špatné. Kdo tedy ví, jak má správně jednat, ale nejedná tak, dopouští se hříchu.
Vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom!“ (Jak 4, 14).
Všetci si dobre pamätáme, ako sa náš život pred dvoma rokmi náhle zmenil, keď vypukla pandémia. Počas niekoľkomesačných lockdownov sme museli rušiť alebo meniť mnohé svoje plány. Možno sme dokonca uvažovali o tom, či si ešte vôbec máme niečo plánovať! Jakub v dnešnom prvom čítaní nehovorí, že by sme si nič nemali plánovať. Chce len, aby sme si uvedomili, že mnohé veci jednoducho nemáme pod kontrolou. Dobre vieme, že aj tie najlepšie plány sa nám niekedy zrútia. Ako teda máme postupovať pri plánovaní, keď vieme, že sa na svoje plány nemôžeme úplne spoľahnúť? Riešením je zapojiť do svojho plánovania Boha. Aj keď sme si takmer istí tým, čo chceme robiť – či už sa to týka našej kariéry, rodiny, alebo hoci len dovolenky –, svoje plány môžeme v modlitbe predniesť Pánovi. Pri modlitbe a načúvaní môžeme pocítiť, že Pán naše plány schvaľuje. Inokedy možno pocítime, že nás vedie inou cestou alebo že od nás žiada, aby sme svoje plány na určitý čas odložili. A ak sa nám zdá, že Boh mlčí, môžeme pokračovať v realizácii svojich plánov a zároveň ďalej prosiť o jeho požehnanie. Ale čo ak sa naše životné okolnosti náhle zmenia? Možno začneme pochybovať o Božej schopnosti vedenia – alebo ho zo zmeny plánov dokonca obviňujeme! Jakub nám pripomína, aký postoj by sme mali zaujať: „Ak Pán bude chcieť, budeme žiť a urobíme toto alebo ono“ (Jak 4, 15). To znamená, že aj keď si robíme vlastné plány, máme vždy pamätať na to, že všetko závisí od Božej milosti a milosrdenstva. A tak sa na žiadny zo svojich plánov príliš neupínaj! No ver, že Boh je verný, a dôveruj, že sa o teba postará. Ver, že koná aj napriek nečakanému vývoju okolností. Keď sa tvoje plány nečakane narušia – ako v prípade pandémie –, v srdci si môžeš zachovať pokoj a dôveru. „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť“ (Flp 4, 7) ťa uchráni, pretože svoju nádej a dôveru vkladáš do Boha, nie do svojich plánov a rozhodnutí.
„Pane, veď a sprevádzaj ma pri všetkých mojich plánoch a rozhodnutiach.“
